Prvé okienko nášho adventného kalendára je venované príbehom a prianiam dobrovoľníkov z potravinovej pomoci. Veríme, že Vás zahrejú pri srdci a vyčaria úsmev na tvári. Želáme Vám pokojnú a láskyplnú 1. adventnú nedeľu.
“Samaria, to sú ľudia so srdcom na dlani. My z potravinovej pomoci sa snažíme priniesť na stoly núdznym po celý rok čo najviac potravín. Uvedomujeme si, že pomoc je veľký dar, ktorý častokrát dokáže človek oceniť až vtedy, keď ju skutočne potrebuje. Zároveň je to dar aj pre nás pomáhajúcich, pretože čím viac človek nezištne dáva, tým šťastnejší sa môže cítiť. Želáme vám, aby vám pri vianočnom stole nikto a nič nechýbalo a ľuďom v núdzi, aby mali čo najštedrejšie Vianoce.” (dobrovoľníčka Alenka)
“Akčná v zamestnaní, už viac rokov v dôchodku, a predsa sa mi žiadalo ešte kdesi prispieť, pomôcť. V rámci mojich možností. Čisto náhodou som raz spustila TV Ružinov, kde práve hovorila o Samarii Helenka-jej zakladateľka.
“Presne niečo také hľadám,“ povedala som si natešene, no vzápätí sa zarazila, „ale v mojom veku?! No nič, skúsim, za pokus to stojí.“ Potom som sa v jeden piatok nejako začiatkom r.2022 vybrala na Nevädzovú do garáže. Bola tam práve Ľudka. Slovo dalo slovo s tým, že skúsim, a v Samarii som už zostala. Máme špeciálnu „dôchodcovskú“ skupinku s výnimkou našej o kus mladšej Alenky. Vychádzame spolu dobre. Vieme sa pružne dohodnúť čo, ako, kedy a koľkým pobaliť, aby sme v piatok mohli potraviny rozdávať. Osobne rada „riešim“ kompletovanie potravín z rôznych druhov prevádzok. Pri samom rozdávaní balíčkovej pomoci ma zvlášť poteší bezprostrednosť detí, keď sa, povzbudené mamami, osmelia. Pri odídencoch z Ukrajiny si zasa vďačne spomeniem na stredoškolskú profesorku – rodenú Rusku – ktorá nás ruštinu tak „nadrilovala“, že i po toľkých rokoch môžem aspoň jednoduchými slovami, vetami v komunikácii pomáhať.
—–
Hybná sila? Úryvok z dávnej básne:“
Ak stretneš človeka,
ktorého smäd ničí,
bandasku vody so sebou nes,
kúsok chleba pre toho,
kto hladom kričí,
hladný spať ide. Ty vrav mu: „Jedz.“
A pre prípad noci, zimy
maj v batohu teplý šál,
aby si ho mrznúci
s rukami skrehnutými
vôkol ramien omotal.
Zbadáš, že kdesi sú sami?
Vidíš veľký smútok na duši? Buď vreckovôčkou v Božej dlani,
čo slzy vždy s láskou osuší.
—–
“V tento adventný čas, ale aj čas vianočný i po celý rok 2024 nám všetkým želám, aby sme boli vreckovôčkami v Božej dlani, ktoré slzy vždy s láskou osušia.” (dobrovoľníčka Grétka)
“Keď ukladám chlieb a ďalšie potraviny do prepraviek a potom ich veziem do nášho skladu, robím to s dobrým pocitom, že sa dostanú na stôl k niekomu, kto ich veľmi potrebuje. Teším sa, že týmto spôsobom nedochádza ku nezmyselnému plytvaniu, a že obchodné reťazce spolupracujú so združeniami ako je to naše.” (dobrovoľník Robo)
“Potravinová pomoc sú dva dni poobednej aktivitky, kedy sa vo štvrtok stretneme spolu my, dobrovoľníci, a chystáme balíčky. Štvrtky sú v znamení balíčkovania – triedime, prerozdeľujeme potraviny a skladáme potravinové balíčky. Toto je čas, kedy sme dobrovoľníci spolu, pokecáme, smejeme sa. V piatky si prichádzajú ľudia po balíčky, toto je zase čas, kedy máme priamy kontakt s núdznymi a bavíme sa s nimi. Jeden deň srandy s kamošmi-kolegami, strieda druhý deň pocitu zadosťučinenia a zmysluplnej činnosti.
Pre mňa ako dobrovoľníčku je to vďačný typ dobrovoľníctva, keďže robím rukami po celom dni pri počítači. Som za túto činnosť rada, pretože je ľahké pozerať sa inam, neriešiť to, že mne je dobre zatiaľ čo iným nie. Prajem nám ako spoločnosti, aby sa s aktuálnou životnou úrovňou v Európe stala otázka chudoby a hladu konečne minulosťou.” (dobrovoľníčka Miška)
“Bol to piatok, môj piatok v Samarii. Ako vždy som pomáhala s potravinovou pomocou. Ale tento piatok bol výnimočnejší. Prišla matka s malou dcérkou, ich národnosť je ukrajinská. Dievčatko vedelo krásne rozprávať po slovensky, jej vek odhadujem medzi 3-5 rokov. Bola veľmi usmievavá a tak jej moji kolegovia zo Samarie dali k balíku sladkosti naviac. Potom prišla rada na mňa. Viedla som veselé dievčatko a ako každého človeka napadne dať sladkosť naviac, aj ja som dala. Jej mamka mala z nás radosť, že sme jej dieťatku urobili radosť a upozornila ju, či poďakovala. Samozrejme, že poďakovala, ale urobila väčší krok. Taký krásny krok, ktorý chýba nám dospelým. Vrátila sa od dverí a objala ma. To bolo tak nádherné gesto, že sa mi oči zarosili. To je zážitok, keď cítiš lásku od cudzích ľudí za tvoju prítomnosť pri pomoci.” (dobrovoľníčka Marika)
Zaujali Vás príbehy dobrovoľníkov a radi by ste sa o potravinovej pomoci dozvedeli viac? Ako funguje a pre koho je určená sa dočítate tu: Potravinová pomoc
