Myšlienka zorganizovať kreatívne workshopy pre našich klientov, pre seniorov a vôbec všetkých ľudí z okolia Nevädzovej, bola stará len niekoľko mesiacov, realizovať sa začala v máji a od augusta nás v jej pokračovaní podporila aj Bratislavská arcidiecézna charita.
Jej cieľom bolo (a stále je) vytvoriť bezpečné prostredie pre našich klientov, uľahčiť im integráciu do spoločnosti (odídenci z Ukrajiny), poskytnúť im priestor, kde môžu hovoriť o svojich problémoch, spoločne hľadať riešenia alebo sa len tak porozprávať o bežných, jednoduchých veciach.
Všetci naši klienti sú ľudia v núdzi. Mnohí majú za sebou traumatizujúce zážitky a v cudzom prostredí, častokrát bez svojich blízkych, bojujú s existenčnými problémami. Sú vykorenení a cítia sa nechcení, nevítaní. Prostredníctvom našich dobrovoľníkov a ľudí z okolia (seniori) sme im chceli poskytnúť láskavé prijatie.
V rámci pravidelných neformálnych stretnutí (utorkové dopoludnia) pripravili naši dobrovoľníci rôznorodé tvorivé aktivity (výroba a šitie textilných výrobkov- levanduľových srdiečok, vrecúšok, puzdier na okuliare, telefón, hračiek, výroba drevených maľovaných domčekov, pohľadníc, darčekov. Zdobenie výrobkov- vyšívanie, našívanie a navliekanie korálikov a pod.)
V porovnaní s plánovanými aktivitami a predpokladanou skladbou účastníkov workshopov nás prekvapil veľký záujem seniorov (odídencov z Ukrajiny) a mužov. Aktivity sme prispôsobili ich možnostiam a schopnostiam a v prípade mužov, aj osobným preferenciám (skôr technickejšie aktivity, práca s drevom a pod.).
Mladší účastníci ocenili účasť na tvorivých dielňach aj ako alternatívny jazykový kurz. Mali sme čas a priestor na diskusiu a objasnenie špecifík slovenského jazyka, porovnanie s ich materinskou rečou. To, čo ich mätie na slovenčine je napr. “úžasná, čerstvá, voňavá potravina” po ukrajinsky “hrozná, suchá, smradľavá otrava, jed”. “Neprítomný” znamená v bezvedomí, “podobať sa” páčiť sa a “úžasná tvár” hrozná zver.
Keďže väčšina účastníkov boli stáli účastníci workshopov, vytvorili sa medzi nimi pevné, priateľské vzťahy. Vzájomne si vymieňali skúsenosti týkajúce sa bežného života u nás, vrátane lekárskej starostlivosti, možností bývania, ale aj rôznych tipov na prechádzky, výlety, kultúrne aktivity a pod..
Zaujímavým momentom bolo stretnutie starších manželov (odídencov z UA)- bývalých vysokoškolských pedagógov (chémia, fyzika) s dvomi dobrovoľníčkami s Nemecka, ktoré strávili na Slovensku semester v rámci výmenného programu Erasmus. Aj ony študovali podobný odbor a nesmierne si rozumeli. Podarilo sa nám prepojiť neznámych ľudí naprieč geopolitickým, vekovým, jazykovým a záujmovým spektrom. Bolo úžasné sledovať obrovskú snahu o komunikáciu, porozumenie a vzájomné pochopenie až po zdieľanie skúseností s životom v cudzej krajine. V takýchto vzácnych prípadoch sme mali pocit zadosťučinenia, že sa nám v tejto nenormálnej dobe poznačenej vojnovým konfliktom podarilo vytvoriť malý ostrovček normálnosti.
Zvlášť silným momentom bolo usporiadanie prvého posedenia pre účastníkov workshopov a iných klientov (poberateľov potravinovej pomoci). Každého klienta, ktorý si prišiel vyzdvihnúť potraviny sme pozvali (aj s rodinnými príslušníkmi) na malé spoločenské posedenie spojené s prezentáciou výrobkov z workshopov a pohostením. Bolo zaujímavé sledovať ich reakcie. Takmer všetci boli veľmi prekvapení- niektorí spočiatku zarazení, mlčanliví, iní rozcítení, dojatí až k slzám. Toto gesto pohostinnosti pre nich znamenalo veľmi veľa. Konečne, po dlhej dobe, sa u nás cítili vítaní, vážení a chcení.
A to je cieľom nášho snaženia. S chlebom, cestovinami, zeleninou a inými potravinami poskytnúť našim klientom aj rešpekt, pochopenie a ľudskú dôstojnosť.
Inšpirovaní touto udalosťou sme zorganizovali viac spoločných posedení, najväčšie bolo Vianočné posedenie, na ktorom sa zúčastnilo 50 klientov a dobrovoľníkov. Spojili sme ho s odovzdávaním darčekov, výrobkov z kreatívnych dielní. Dôsledkom pravidelných tvorivých stretnutí bol aj fakt, že mnohé darčeky mali osobný charakter. Takmer všetci vedeli, koho a čím najviac potešia.
Veľa výrobkov sme rozdali našim podporovateľom a darcom a ešte osem banánových krabíc plných výrobkov sme odoslali na Vianočné trhy v Trnave a Hlohovci.
Aj napriek tomu, že sme toho veľa stihli, mnohé nápady zostali nezrealizované. Preto sme sa rozhodli s tvorivými aktivitami pokračovať aj budúci rok. Držte nám palce a… pridajte sa, radi vás uvidíme.
